Patrícia Hirschnerová: Chceme deťom takto ukazovať, že šťastie nespočíva iba v komforte.

Na prvom inšpiratívnom stretnutí s témou “Ako pracovať a slúžiť na materskej dovolenke” sme privítali vzácnu hosťku Patríciu Hirschnerovú.

     Paťa žije s rodinou v Trnave a aktuálne si užíva materskú dovolenku s 11 mesačnou dcérou. Táto mladá žena vyštudovala tlmočníctvo, absolvovala Nexteria Leadreship Academy a následne pracovala v Slido. Duchovné zázemie našli v Koinonii Jána Krstiteľa, kde aj spoločne ako rodina slúžia. Paťa je veľmi akčná žena, a preto momentálne rozbieha projekt “Pracujúce mamy”, o ktorom vám čo-to prezradí aj v nasledujúcom rozhovore:

    100471892_291638805333341_4826441409793884160_njpg  

Paťa prosím priblíž nám tvoje aktuálne fungovanie s 11 mesačnou dcérou? Čo všetko sa zmenilo odkedy sa narodila?

     Odkedy sa nám narodila Evka, prirodzene si neviem na 100% naplánovať čas. Vďaka tomu som si definoval veci, ktoré sú pre mňa podstatné. Verím tomu, že ak je pre teba niečo naozaj dôležité (napr. pre mňa každodenná ranná osobná modlitba), tak si na to vždy vieš nájsť čas.

     Osobne chcem zmenu vždy vnímať ako príležitosť a nie stres. Napríklad, po pracovnej stránke som si nevedela predtým predstaviť, že ma niečo môže baviť viac, ako to, čo som robila. Potom sa ukázalo, že som sa mýlila. Materská mi dala príležitosť viac sa vzdelávať (podcasty pri varení a kočíkovaní sú super, ...) a robiť svojim tempom na projekte, ktorý vnímam ako svoje poslanie.

     Prakticky to pre mňa znamená nasledovné: využiť čas, keď dieťa spí. A to sa dá rôzne. Môžeš pozerať Netflix alebo pracovať na niečom zmysluplnom. Ja som založila projekt Pracujúce mamy, pretože vnímam, že moja misia je byť mostom a pomáhať ženám. Ide to pomalšie, než som chcela a nie každý deň vyjde podľa plánu, ale ak sa držím hierarchie rolí, tak je to ok, aj keď napr. v niektorý deň pracovne nič nespravím. Rolu mamy mám vyššie, ako rolu pracovníčky.

     Pracujem teda, keď spí a keď mám pracovné stretko, dáme to do kaviarne a ona sa zatiaľ hrá. Spokojnosť na obidvoch stranách zaručená.

Evka je súčasťou nášho života, aj duchovného a spoločenského. Ako mama som si definovala, že chcem, aby moje deti boli odvážne a schopné milovať.

     S manželom slúžime v Komunite Ján Krstiteľ a to tak, že máme na starosti jednu skupinku (stretko u nás doma raz mesačne) a každé dva týždne k nám príde pár ľudí na Dom Modlitby (forma osobnejšej evanjelizácie typická pre našu komunitu). Formáciu dostávame z komunity, takže v rámci štruktúry len sprostredkujeme “obsah” - veľa toho “vymýšľať” nemusíme, čo nám umožňuje slúžiť aj s malou Evkou. Keď sme ju čakali, modlili sa za nás, aby sme mali dieťa, s ktorým budeme môcť slúžiť. Evka je súčasťou nášho života, aj duchovného a spoločenského. Ako mama som si definovala, že chcem, aby moje deti boli odvážne a schopné milovať. Rodičovstvo sme poňali tak, že sme tu pre deti, aby sme im ukázali krásy tohto sveta a pomohli im vyvarovať sa nepríjemnostiam. Sú teda súčasťou nášho sveta, nie jeho centrom. Existujú samozrejme mnohé iné prístupy a mnohé rodiny môžu vnímať svoje poslanie inak a to je v poriadku.

100100396_544635089776511_1951776788778582016_njpg

Aký vidíš zmysel resp. prečo vidíš zmysel v práci a službe na materskej?

     Pre mňa je to asi najmä o tom, že moja práca je aj moje povolanie. Mám preto slobodu v tom, že každý deň Bohu hovorím: “Pane, vidíš, že ma to baví, ale čo z toho bude, to je v konečnom dôsledku na Tebe.” A zatiaľ sa vždy našla kapacita ísť vpred, bez ujmy na rodinných prioritách.

     No a pri službe je to pre mňa po duchovnej stránke v určitom životnom štádiu prirodzená vec. Je to ako s fyzičnom: keď máš príjem jedla, prirodzene to niekde “vypotíš”. Má to ale aj neskutočný duševný benefit - služba je pozvanie nerýpať sa sama v sebe (a svojich nedokonalostiach či boľačkách) a dať to, čo máš, druhým. Výborná prevencia na sebaľutovanie a nekonečné cyklenie sa v sebe.

Ako sa rodilo toto rozhodnutie a ako ho spätne hodnotíš?

     Rozhodne základom bola modlitba a diskusia s manželom. Bez toho by to nešlo. Pre mňa je základ kráčať ako manželia v jednote.

     No a spätne to hodnotím tak, že sa to stále mení a vyvíja ale to je v poriadku. V konečnom dôsledku sa veľmi teším na to, čo z toho všetkého bude.

Čo spoločná služba prináša do vašej rodiny?

   Je to asi najmä krásne a plnohodnotne strávený čas spolu a budovanie jednoty. Prostredníctvom toho chceme deťom takto ukazovať, že šťastie nespočíva iba v komforte.

90923851_214337813142941_4672086156395937792_njpg  

Ako si ty plánuješ svoj čas? Máš nejaké konkrétne kroky alebo veci, ktoré ti v tom pomáhajú?

     Fungujem na princípe rolí, ktoré sú vysvetlené v koncepte 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. Tento princíp hovorí, že tvoj život sa netočí okolo úloh/cieľov, ale okolo ľudí, s ktorými máš najbližšie vzťahy. Moje roly sú teda rola ženy (moje vlastné fyzično, duchovno a duševno), manželky,matky a ďalej rola pracovníčky/ podnikateľky a služobníčky pre moju komunitu. Tieto roly majú svoju hierarchiu tak ako som ich napísala a podľa toho sa snažím, aby boli aj zastúpené v každom dni.

     Pri plánovaní týždňa sa potom zamýšľam, čo dôležité potrebujem v každej tejto role urobiť (pri službe napr. zavolať a povzbudiť kamošku zo skupinky, ktorá má náročný čas…) a to si dám do kalendára. Pre tie hlavné roly (žena, manželka, matka) robím niečo menšie každý deň. Môžu to byť pre nás niekedy bežné veci, ako 7 minútové cvičenie, rozhovor s manželom alebo šantenie s Evkou.

Je podľa teba dôležité v tom všetko nájsť si aj “sebecký” čas pre seba?

          Osobne nesúhlasím s tým, že je to sebectvo. Je sebectvo jesť a spať? Ak je toho viac, než potrebujem, tak áno, ale my kresťania veríme, že človek je trojrozmerný. Tak prečo zabúdame na dušu a ducha? Spím a jem a vďaka tomu mám silu variť a prebaľovať. Oddychujem mentálne a vďaka tomu mám trpezlivosť vychovávať. Starám sa o svoj duchovný život a vďaka tomu nestrácam zo zreteľa zmysel toho konkrétneho dňa, nech už je akokoľvek divoký.

100051224_552926685405470_8348372303989440512_njpg

Na záver… myslíš si, že toto je najlepšia a správna cesta pre všetky ženy/matky?

     Určite nie. Každá z nás má špecifické povolanie. Každú ženu povzbudzujem, aby ho nachádzala a aby sa neporovnávala, lebo žiť svoju konkrétnu misiu je ten najšťastnejší spôsob života, aký poznám. Keď budeš mať ako mama stáť na pódiach, budeš mať na to podmienky. Keď budeš mať povzbudzovať ľudí okolo seba a modliť sa a nich, to sa dá aj pri kočíkovaní. Všetko má svoj čas a obdobie v živote.

Autor: Petra Janegová