7. 7. 2020

Inšpiratívne stretnutie zamerané na situáciu našich spoločenstiev po Korone prebehlo s hosťami Marekom Čulagom a Matejom „Ogarom“ Sabom.

Obaja pracujú s mladými a vedú spoločenstvá. Matej naplno pôsobí v komunite Eben Ezer a v službe Otcovho srdca. Súčasné miesto, kde vedie mladých Marek, je spoločenstvo Goel v Seredi. Počas tohto stretnutia odznelo veľa skvelých myšlienok, ktoré nás zaujali a inšpirovali, preto niektoré z nich pre vás prinášame aj v tomto blogu.

Vnímam mladého človeka, ako neotvorený koktejl kreativity, sily a nápadov.

Ahojte, na úvod nám, prosím, povedzte, prečo pracujete práve s mladými?

Matej: Sám som sa obrátil, keď som bol v teen veku. Vidím, že sa oplatí pracovať s mladými práve kvôli tomu, že väčšina ľudí v mladom veku ľahšie príjme Božie pravdy a dokáže v nich kráčať. Ľahšie buduje svoju identitu a životné ciele v Božej pravde. Je to o dosť iné, ako keď sa obráti napríklad niekto 30-ročný. Takýto človek už žije vo svojich zabehnutých nastaveniach a návykoch, ktoré sa mu ťažšie menia. Omnoho zložitejšie sa formuje.

Marek: Baví ma vidieť mladých ľudí rásť. Vnímam mladého človeka, ako neotvorený koktejl kreativity, sily a nápadov. Mne bolo veľmi veľa dané a mám obrovskú vášeň všetko, čo som dostal, dávať ďalej. Okrem toho, že ma to baví, aj mne samému veľmi veľa dáva práca s mladými ľuďmi. Sú formovateľní a mnohokrát neuvoľnení. Vtedy je skvelé sledovať, že tebe stačí spraviť jednu malú vec a ten človek sa pomaly otvára a tvoria sa v ňom malé zázraky, ktoré pomaly rastú! Keď pracujete s mládežou, nepotrebujete žiadne stratégie. Im stačí, keď ste autentickí a keď ste tým, kým ste. Na nič sa nehráte. Táto služba nás jednoducho učí autenticite.

foto: Misie Žatva

Marek: Spravil som si svoj vlastný prieskum u deciek v našom spoločenstve o tom, koľko času priemerne trávia na mobilných telefónoch. Zistil som, že je to v priemere 6 hodín denne. Teda k tejto anonymite sa pridáva aj presýtenosť sociálnymi sieťami. Zhodneme sa na tom, že presne pre toto si mladí ľudia, omnoho viac vážia osobné stretnutie. Je to pre nich dôležité a nenahraditeľné. Potrebujú sa „chytiť, vidieť a zažiť to“.

Matej: To, čo im my musíme ponúkať v čo najväčšej miere, je kontakt „jeden na jedného“. Vtedy ty môžeš daného človeka dobre spoznať. Spoznať jeho dary a talenty, a tak mu pomôcť aj v rámci spoločenstva ich rozvíjať. Ale hlavne mu cez takýto intenzívny osobný kontakt môžeš ukázať, že máš o neho reálny záujem. Niečo, čo tak potrebuje cítiť v dnešnej anonymnej dobe. Zistíš jeho talenty a dary a môžeš ho uvoľniť do nových vecí.

Napríklad moja mamina mi volala, že pozerá live chvály, čo by nikdy pred tým nespravila.

Keď zohľadníte tieto všetky aspekty, myslíte, že napriek tomu zostaneme aj naďalej v online priestore?

Matej: Táto situácia nás naučila flexibilite a schopnosti prispôsobiť sa. Zistili sme, že pre ľudí, ktorí chcú prísť do spoločenstva a nemajú s ním žiadnu skúsenosť, to je skvelá príležitosť, kedy sa vedia oťukať a zistia, čo môžu očakávať od spoločenstva. Pre introvertnejších ľudí to môže byť náročné, prísť medzi nových. Ale týmito online nástrojmi si to človek ako keby prežije dopredu.

Marek: Online priestor dokáže zasiahnuť úplne iné spektrum ľudí. Ide za hranice členov našich spoločenstiev a dostane sa k ľuďom, ktorí si pred tým pripojenie do online sveta nevedeli predstaviť. Napríklad moja mamina mi volala, že pozerá live chvály, čo by nikdy pred tým nespravila.

Matej: Jednoducho, online svet sa stal novým ohlasovaním evanjelia zo striech. Je potrebné sa v tom naučiť kráčať a využívať to.

Odpoveď na túto otázku uzatvárajú jednohlasne: Musíme to dopĺňať a vedieť využívať oboje. Treba si uvedomiť, že Božiu prítomnosť nemôžeme nahradiť žiadnym livestreamom. Áno, môžeme človeka zasiahnuť cez virtuálny priestor, ale to, čo ten človek zažije naživo, sa nedá nahradiť ničím iným. Silu spoločnej modlitby, zdieľanie, objatie alebo spoločná atmosféra na chválach, kedy nepočuješ iba kapelu, ale aj všetkých ostatných na okolo.

Život v karanténe sa určite netočil iba okolo online podujatí, čo si z tohto obdobia odniesli vy osobne?

Marek: Uvedomil som si, že nie je kľúčové robiť vždy veľa. Množstvo nie je zásadné – množstvo ľudí ani množstvo akcií. Obzvlášť v kresťanstve, pretože nechať Boha si robiť Jeho robotu, je ľahšie ako tlačiť na výkon. On to vie najlepšie. V tento čas som si uvedomil, že to, kým som, nezávisí od toho, čo robím. Zrkadlo a facka hneď na začiatok tohto všetkého. Wau, mne sa ľudia neozývajú? Asi robím niečo zle. Žiadne problémy neriešime? Môj život nemá zmysel. Takáto facka na začiatok pre mňa bola veľkým sebauvedomením.

Matej: Reštart toho, ako fungujem vo vzťahoch a vo vzťahu s Pánom Bohom.

foto: FB: Komunita Eben Ezer

Je po tomto období váš pohľad na čas strávený s ľuďmi, s niekým, kto vás inšpiruje, iný ako predtým?

Marek: Na otázku, kto ma inšpiruje by som ti odpovedal, že som to prestal hľadať. Skôr som si lepšie pomenoval, čo robím a prečo to robím. To ma vedie a inšpiruje. Jednoducho som sa prestal sýtiť vecami a som viac v modlitbe a Biblii.

Matej: Je dôležité mať ľudí okolo seba, ktorí ti nastavia zrkadlo a povedia ti, či nie si úplne ustrelený alebo mimo. Udržiavať s nimi kontakt a zdieľať sa.

Matejovi a Marekovi ďakujeme za podnetné myšlienky a náhľad na dôležitosť podujatí v online či offline priestore. Na to, čo mladí v dnešných časoch potrebujú a kam posunula koronakríza ich osobné životy.