Môžeme mať tie najlepšie úmysly a sny o budovaní cirkvi, môžeme
sa naplno vkladať do služby druhým a napriek tomu môžeme ísť úplne mimo.
Knihu „A zaznel šofar“ od Francine Riversovej som napriek jej rozsahu prečítala veľmi rýchlo. Nemám rada lacné romány, v ktorých po prečítaní prvých pár strán viem ako príbeh skončí. Táto kniha k nim určite nepatrí.
Odvíja sa v nej príbeh mladého pastora, ktorého pozvali do malého mestečka, aby viedol malý, takmer vymierajúci zbor, ktorý sa nachádza v kríze. Pre mladého, šikovného, ambiciózneho pastora predsa žiadny problém.
Príbeh sa začal vyvýjať veľmi zaujímavo a úplne inak ako som čakala. Nebudem
vám prezrádzať viac, to sa dočítate v knihe.
V postave pastora, jeho manželky, či syna alebo iných zaujímavých postáv sa sčasti
spoznáte mnohí, to vám garantujem. Budete mať svojich favoritov, aj menej
obľúbené postavy, ale tok dobrému románu patrí.
Čo si z tejto knihy odnášam ja ?
Ponaučenie, že môžeme mať tie najlepšie úmysly a sny o budovaní cirkvi, môžeme
sa naplno vkladať do služby druhým a napriek tomu môžeme ísť úplne mimo.
Prečo? Lebo nás v konečnom dôsledku namiesto lásky k Bohu, môže hnať túžba po
úspechu alebo po uznaní od autorít, otcov, priateľov, ľudí, ktorí nám ho v živote
nedali.Potrebujeme si tiež uvedomiť, že pri budovaní Božieho kráľovstva sa
vzájomne potrebujeme.
Nikto z nás ho nevybuduje sám a ani vtedy, ak sa obklopíme len ľuďmi, ktorí majú na veci rovnaký názor ako my. Potrebujeme byť otvorení a počúvať ľudí, ktorí dlhé roky kráčajú s Bohom a vidia veci aj z iného pohľadu, a ktorým dovolíme, aby nás mohli zastaviť a konfrontovať. A to si vyžaduje pokoru.
Za tím ZKSM
Nelka