28. 8. 2020

A povedal: „Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký. (Lk 9, 48)

Tieto dni hovoríme v ZSKM o jeho hodnotách a pilieroch, jedným z nich je aj dobrovoľníctvo. Vaša dobrovoľnícka aktivita, Tábor na Ukrajine, bola ocenená titulom Ľudovô. Koľko dobrovoľníkov sa angažuje v príprave a realizácii tohto tábora?

Tábor na Ukrajine patrí medzi nezvyčajné tábory, a to tým, že sa nazýva aj misijný tábor pre najmenších. Do tohto tábora sa zapájajú prevažne mladí a odhodlaní ľudia, ktorí sú ochotní vyjsť zo svojej komfortnej zóny a svoj voľný čas a pohodlie obetovať pre iných. Tím dobrovoľníkov sa prevažne skladá zo sestry Stefánie, ktorá je z radu baziliánok v Prešove a teraz pôsobí na pustovni v Ukrajine, kam sa rozhodla odísť a žiť sama v modlitbe a pôste v službe pre iných najmenších. Každoročne sa k nej pripájajú mladí zanietení ľudia, medzi ktorých patria účastníci animátorkych škôl prevažne zo školy AŠAD – Juskova Voľa, a dokonca aj gréckokatolícki bohoslovci zo seminára v Prešove, ale aj bohoslovci z Ukrajiny. Do realizácie tohto tábora sa poväčšine zapája minimálne 15 ľudí pod vedením sestry Stefánie a hlavného animátora.

Každoročne sa k nej pripájajú mladí zanietení ľudia, medzi ktorých patria účastníci animátorkych škôl prevažne zo školy AŠAD – Juskova Voľa, a dokonca aj gréckokatolícki bohoslovci zo seminára v Prešove, ale aj bohoslovci z Ukrajiny.

Foto: Ivana Strelcová

Koľko času Vám to zaberie?

Realizácia tábora si vyžaduje prípravu viac ako pol roka, pretože sa oslovujú animátori, prebiehajú lekcie ukrajinského jazyka a písanie metodík. Animátori sa stretávajú trikrát do mesiaca, pred táborom na Ukrajine absolvujú duchovné cvičenia, ktoré ich posilnia a dodajú odvahu.

Prečo ste sa rozhodli robiť tábor práve pre deti z tejto oblasti?

Tábor na Ukrajine sme sa rozhodli absolvovať, pretože Boh nás pozýva, aby sme vyšli zo svojho komfortu a darovali radosť a úsmev tým ľudom, ktorým tento dar chýba. Často sa stáva, že samotné deti nám dávajú viac ako my im!

Foto: Ivana Strelcová

Ako ste sa vôbec dostali k spolupráci so seminaristami z Užhorodu?

Sestra Stefánia oslovila ukrajinských bohoslovcov z Užhorodu, aby nám pomohli pri realizácii tohto tábora. Táto spolupráca nám výrazne pomohla, pretože títo chlapci vedeli a chápali mentalitu a potreby detí.

Tábor sa niesol v téme Sme jedna rodina, milujme sa. Prečo ste sa rozhodli pre túto tému?

Pre tému „Sme rodina, milujme sa“ sme sa rozhodli najmä preto, lebo rodina je dnes pod veľkým nátlakom zo všetkých strán. Médiá a rôzne televízne programy zhadzujú podstatu rodiny, čo je obrovské klamstvo pre mladého diváka. Touto témou sme sa rozhodli posvietiť si na pravdu, čo rodina znamená, že je to základná ľudská bunka, ktorú tvorí otec, matka, deti, blízka rodina a priatelia. Neexistuje nič iné, čo by nám nahradilo rodinu. Dôležité je vychovať deti k správnym a morálnym hodnotám. Najviac ma mrzí, že deti sú najviac na tomto zraniteľní, pretože vidia mnohé obrazy, ktoré ich môžu do budúceho života zaviesť k nesprávnemu chápaniu formy rodiny. Na toto by sme sa mali v dnešnej dobe zamerať.

Foto: Ivana Strelcová

Veľmi nás zaujalo, že ste sa venovali úlohe rodičov a povinností detí voči rodičom. Ako na to deti reagovali? Dozvedeli sa niečo nové, čo aplikovali do svojich vzťahov s rodičmi?

Viedli sme deti hlavne k úcte k rodičom, aby si vážili ich povolanie a boli im nápomocné. Často sme mali skvelú spätnú väzbu, že oni doma radi pomáhajú, lebo vidia, ako sa ich rodičia trápia. To, čo vidia na rodičoch, tak to robia aj oni. To, čo som hneď na začiatku spomínala, že niekedy nás deti naučia viac ako my ich.

Akým spôsobom ste vysvetľovali deťom možnosti životnej cesty, teda manželstvo, zasvätený život a službu laika? Rozoberali ste to s deťmi viac do hĺbky?

Duchovný otec Pavol z Ukrajiny deťom vysvetľoval hodnoty, ako sú výber správnej životnej cesty, manželstvo, zasvätený život alebo služba laika. Podal ich hravou a zábavnou formou, ktorá bola, verím, veľmi účinná. Deti mali na začiatku katechézy, kde im bola vysvetlená daná téma a následne sa venovali rôznym aktivitám, ktoré viedli k aplikácii toho, čo sa naučili.

Foto: Ivana Strelcová

Čo ste si vy odnášali z tohto tábora?

Tak ako každý veľký životný okamih Vám niečo prinesie alebo vezme zo života, tak aj tento misijný tábor nám dal mnoho zážitkov a životných lekcií, ktoré nás určitým spôsobom vyformovali a ukázali správne životné hodnoty.

Jeho odpoveď ma dostala do pomykova: „Toľké bohatstvo stratiť? To nie!“

Je nejaký zážitok, ktorý sa vás hlboko dotkol alebo pre nejaký dôvod ste si ho zapamätali? Aký bol najsilnejší moment celého tábora?

Najlepším zážitkom bolo, keď nás ukrajinské deti prijali pri jednej aktivite, kde sme boli všetci pokope a nechceli nás pustiť domov. Ďalším silným zážitkom pre mňa osobne bolo vtedy, keď sme deťom rozdávali hračky, ktoré boli z druhej ruky. Jednému malému chlapcovi som dávala také drobné hračky a povedala som mu, aby ich nestratil. Jeho odpoveď ma dostala do pomykova: „Toľké bohatstvo stratiť? To nie!“ Myslím, že tieto slová hovoria za všetko!

Ďakujeme Annamárii Gnipovej za jej čas a ochotu priblížiť nám priebeh, realizáciu a hlboké zážitky z nimi realizovaného tábora na Ukrajine.

Autor: Lenka Medňanská, Monika Mátéová,  Annamária Gnipová