Martin Dvornický: Nemusíme všetci hrabať len na vlastnom piesočku, aby sme sa v živote zabezpečili.

11. 11. 2019

Prvý ročník ocenenia ĽUDOVÔ je za nami. V rozhovore vám predstavíme dobrovoľníka roka 2018. Martin nám priblíži ako sa dostal k dobrovoľníctvu, na akých projektoch momentálne pracuje a aký je jeho odkaz všetkým dobrovoľníkom. Neváhaj aj tento rok nominovať svojho favorita do ocenenia ĽUDOVÔ. Ako a kto sa môže aj tento rok zapojiť zistíš tu.

Ahoj Martin, mohol by si nám na úvod povedať niečo o sebe?

Momentálne som sa čerstvo presťahoval z Nitry do Prievidze avšak stále ostávam v spoločenstve Piar, no už nie Piar Nitra, ale Piar Prievidza. Na ako dlho, vie zatiaľ len Pán a ja sa budem snažiť poslúchnuť jeho vnuknutia rovnako ako to bolo aj pri presťahovaní sem. Jedným z hlavných cieľov pri presťahovaní bolo osamostatniť sa, pokročiť v rozlišovaní povolania a zároveň aj slúžiť svojimi darmi pre tunajšie spoločenstvo…

Zároveň som zamestnaný v Piarpro, ako správca budovy a vo voľnom čase intenzívne pracujem na tvorbe nového rapového albumu a tvorbe výchovných koncertov.

Trošku nám priblíž, ako si sa dostal k dobrovoľníctvu.

Dostal som sa k tomu cez neformálne vzdelávanie od Iuventa. Asi tak, že ich granty a ponuky ma naučili nemať obmedzenia v oblasti financií, a tak som sa začal angažovať v rôznych projektoch.

Jeden z motívov bol aj krok viery a zbúranie takého zaužívaného obmedzeného myslenia, že musíme všetci hrabať len na vlastnom piesočku, aby sme sa v živote zabezpečili. Ja pracujem pre Pána, nikto si nevedie evidenciu hodín, ale on má spočítané všetko a v pravý čas sa postará vždy o moje potreby. Keď ma niečo baví a vnímam, že to je Božia túžba, tak ma proste nemôže zastaviť to, že nie sú peniaze. 5 rokov som žil z príjmu menšieho ako životné minimum a vtedy vznikli tie najlepšie projekty, aby sa ukázalo, že nie mojou silou.

Do akých projektov si momentálne zapojený?

Momentálne sa veci menili, ale donedávna som sa pokúšal udržiavať Nitriansky mládežnícky parlament a praxoval som na Mestskom úrade v Nitre a koordinoval som zoskupenie umelcov v projekte TOW MEOT.

Máš nejaké svedectvo alebo ohlasy, vďaka ktorým vieš, že dobrovoľníctvo naozaj má zmysel?

Myslím si, že iba to osobné svedectvo a osobný ohlas, a to je to, že to naozaj obohacuje môj život či už skúsenosťami alebo novými vzťahmi, príležitosťami.

Čo pre teba znamenalo, že si získal ocenenie ĽUDOVÔ?

Keďže som nečakal, že ma vôbec niekto nominuje a, úprimne, moc som o tejto aktivite nevedel, bol som veľmi prekvapený, že si niekto všíma moje aktivity a že ho to oslovilo natoľko, že by ma nominoval do niečoho ako je toto. Bol to taký pravý čas, kedy som potreboval povzbudenie. pretože niekedy to ovocie nie je vidno. Veľmi mi to pomohlo vrátiť sa späť a zamyslieť sa, čo všetko sa mi už s Pánom podarilo.

Aké posolstvo chceš ty zanechať tým, že sa zapájaš do projektov, ktoré sme už vyššie spomenuli?

Chcel by som, aby si ľudia uvedomili, že nemusia byť obmedzení. Aby rástli v dávaní nezištne a tak si uvedomili že je tu niečo viac ako tento materiálny svet.

Keď dáš dostaneš.

Keď budeš stáť a frflať, nič sa nezmení, keď vykročíš s vierou, tak Boh sa postará a odmení ťa za tvoju ochotu a odvahu. Keby si to všetci uvedomili, náš svet by vyzeral ináč, nebola by závisť a túžba po peniazoch a moci.

Ďakujem ti za rozhovor a prajem ti veľa požehnania v ďalšej službe 🙂

Autor: Monika Mátéová

Prihlásenie sa na odber noviniek

Pravidelne Vám budeme zasielať informácie o novinkách v ZKSM